OPK Pieštany

Výcvikový deň pod Tematínskym hradom

Tematín alebo Tematínsky hrad je dnes zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec. V jeho okolí sa nachádza chránené územie Tematínske vrchy. 

Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi vyššie položené hrady a je výraznou dominantou Stredného Považia. Patrí do katastra obce Lúka.

História hradu Tematínsky začína pravdepodobne bezprostredne po Mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „temä“, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“. Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh. Bol kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14. storočia ho získava Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládal Považie až do svojej smrti v roku 1321 po ktorej sa hrad stal opäť kráľovským. V druhej polovici 14. storočia hrad stratil svoj pôvodný strategický význam a prešiel do súkromných rúk.

V roku 1665 sa na hrade narodil jeho posledný vlastník Mikuláš Berčéni, ktorý bol počas Rákociho povstania jeho druhým najvýznamnejším predstaviteľom. Po porážke povstania 22. januára 1710 sa Berčéni rozhodol hľadať útočisko v Poľsku, no potreboval k tomu majetok uložený na Tematíne. Hrad ale musel opustiť nocou v preoblečení a s jediným sluhom pred hrozbou dolapenia cisárskym vojskom, ktoré začalo obliehať hrad na druhý deň. Hradná posádka si vyjednala tri dni neútočenia a potom sa vzdala. Berčéniho dvojník bol zatknutý a odvezený do Bratislavy, stavba bola rozbúraná a odvtedy je v ruinách. 

Pohľad z vtáčej perspektívy na Tematín

Tu pod týmto kedysi významným hradom sa na Beňadikovej chate v katastri obce Lúka stretli farbiaristi z blízkeho (vodiči z trenčianskeho a trnavského kraja),   ale i vzdialenejšieho okolia (vodiči zo žilinského a bratislavského kraja).Prítomných bolo do 20 poľovných psov, v drvivej väčšine bavorských a hannoverskýchfarbiarov. 

Účelom stretnutia bolo získať nové vedomosti o chove, výcviku a používaní farbiara v praxi, oprášiť tie pozabudnuté poznatky, vyskúšať so svojimi zverencami danosti a schopnosti farbiara na založenej stope a ukázať správanie sa pri „unikajúcej zveri“.  Ďalším nezanedbateľným dôvodom boli stretnutia ľudí rovnako postihnutých („farbiarčinou“), pri ktorých si zaspomínali na minulosť a zlaté staré časy, ponadávali na prítomnosť, zajedli guľášiku, vypili dáky štamperlík alebo aj dva (teda len kto nemal vodičské povinnosti nielen s farbiarom, ale aj so štvorkolesovými približovadlami) alebo kávičku, osladili život koláčikmi a zákuskami. 

Samotný výcvikový deň začal teóriou o príprave a výcviku farbiara a o skúšobných poriadkoch, ktorú prednášali legendy KCHF Ing. Peter Grelneth st., Rajmund Rapaič a predseda KCHF Tibor Gešvandtner. Ich rozprávanie bolo pre mnohých veľmi podnetné, keďže prednášajúci rozprávali okrem základnej teórie aj veľa poznatkov z vlastnej praxe, o ktorých sa v literatúre takmer nedočítate, a ktoré sa získavajú len trávením množstva času na dlhom remeni pri poľovačkách a dohľadávkach. Možno by bolo potrebné čas na teóriu aj natiahnuť, ale  založené stopy už chladli a vzhľadom na počet prítomných psov a na počasie – po veľkých lejakoch a búrkových prívaloch sa ukázalo slnečné a teplotne až horúce počasie (teplota stúpala k 30°C) – sme chceli umožniť psíkom ísť na stopy v znesiteľnej teplote. Natiahnutých bolo 6 stôp, dve založené z večera a 4 stopy došľapané skoro ráno. Stopy boli nadupané „farbiarskymi sandálami“ lúčovito, pričom všetky končili pri atrape jelenej zveri zavesenej na výcvikovom zariadení „Gešina“ (t.j. lanovka s pohybujúcou sa kožou jelenej zveri pripevnenou na železnej konštrukcii, ktorá mala imitovať unikajúcu poranenú zver).

Prítomní vodiči si jednotlivo vyberali stopy podľa stupňa výcviku svojho zverenca, mladšie jedince kratšie a ranné stopy, staršie jedince dlhšie a staršie - večerné  - stopy. S každým vodičom a farbiarom išiel rozhodca s výkonu a po skončení stopy zhodnotil výkon farbiara, vytkol chyby,  navrhol ďalšie pokračovanie vo výcviku a pochválil výkony resp. vlohy, ak boli na stope a pri atrape preukázané. Berúc do úvahy počet prítomných, nebolo možné každému založiť vlastnú stopu a tak niektorí boli na stope aj ako druhý, či tretí pes. V konečnom dôsledku aj to treba cvičiť, lebo nie vždy sa farbiar dostane na „panenskú stopu“ poranenej zveri, a často sa stáva, že na stopu sa dostane po predchádzajúcom psovi , ktorý sa už pokúšal poranený kus dohľadať.

Výcvikový deň pod Tematínom dopadol výborne. Toto ocenenie vychádza z toho, že neboli vznesené kritiky ani na mieste ani neskôr na sociálnych sieťach, či osobných telefonických hovoroch. 

Za príjemne strávený deňv Považskom Inovci  treba osobitne poďakovať rodine Benadikovej, Romanovi (člen a funkcionár OPK Piešťany), manželke Tatiane, synovi Aďovi (ten si odmakal celodenné ovládanie „Gešiny“), Romanovým rodičom, ktorí poskytli útulný prístrešok a prostredie, ako i Romanovým priateľom, ktorí spolu vyššie menovanými pomáhali nielen pri zabezpečení poživne a dostatočného pitného režimu, ale aj k rodinnej atmosfére. My ostatní ďakujeme a radi prídeme zas! Horridóó!